Spoločenské hry – zábava na všedné i nevšedné dni

Digitálne hry dokážu prispieť k počítačovej gramotnosti detí a zabaviť ich, keď rodičia nemajú čas. No tradičné stolové alebo doskové hry naučia deti oveľa viac. Rozvíjajú hlavne sociálnu interakciu a sú vlastne jednoduchým spôsobom ako kvalitne s dieťaťom stráviť čas.

Vzhľadom k tomu, že sa deti do určitého veku učia predovšetkým hrou, možno ich na školskú výučbu aj mnohé životné situácie pripraviť už doma "pri stole". A k tradičným a osvedčeným hrám ako Človeče, nehnevaj sa!, Dostihy a stávky, Domino, Monopoly a Scrabble pribúdajú ich vynovené varianty a samozrejme aj úplne nové tituly. Dieťa, čo sa hrá, nehnevá, a ešte sa podľa psychológov môže naučiť veľa užitočných zručností. Skvelým začiatkom môže byť napríklad spoločné skladanie skladačiek typu puzzle a pexeso, na precvičeniezručnosti, pamäti a trpezlivosti. Pri starších deťoch je vhodnou hrou mikádo.

Pravidlá a prehra

"Hry majú pre deti v každom veku iný význam. Pre predškolákov sú hlavne zábavnou cestou ako sa naučiť dodržiavať pravidlá, vyrovnávať sa s prehrou alebo myslieť kreatívne, rozvijú schopnosti sústredenia, sebaovládania alebo umenie riešiť problémy," vysvetľuje Václav Mertin z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.

"Doskové hry majú rad ďalších benefitov - deti si pri nich osvojujúplánovanie a učiasaniesťzodpovednosťzasvojerozhodnutia." To samozrejme platí aj pre kartové hry ako Uno, Dobble alebo Čierny Peter, pri tom sa navyše dieťa naučí, že všetko v hre (ani v živote) vždy neovplyvňuje. Naučiť sa vyrovnať s prehrou je ale rovnako dôležité, ako pochopiť a dodržiavať pravidlá.

V čase, keď sa zdá byť až nadľudským výkonom odtrhnúť vašich potomkov od elektroniky, môžu priniesť spoločenské hry vítané spestrenie oproti fyzickej izolácii digitálneho sveta. "Za kľúčový prínos tradičných hier, ktoré dieťa hrá s rodičmi, súrodencami alebo rovesníkmi, pokladáme to, že popri samotnom pôžitku z hry dochádza k rozvoju sociálnych vzťahov - v rade hier sú spojencami - a posilňovanie súdržnosti rodiny," hovorí detský psychológ Václav Mertin.

Hranie zvlášť tímových doskových strategických hier rozvíja komunikačné zručnosti detí a vzniká pritom aj priestor pre vytvorenie dôvernejšieho vzťahu. "Pri spoločných hrách, alebo aspoň medzi jednotlivými kolami, sa môžete rozprávať a rodičia tak s dieťaťom môžu prebrať rôzne témy, na ktoré sa inak nedostáva čas," pripomína psychológ.

Digitálne verzus stolné hry

Kým k reálnej hre (doskové či kartové) potrebu aspoň jedného spoluhráča, videohru si môže zahrať človek sám. Pohyb vo virtuálnom svete proti virtuálnemu súperovi však nevytvárajú plnohodnotnú komunikáciu. Aj pri spoločne hraní digitálnych hier sa prejavuje určitý odstup voči spoluhráčovi, pretože, aj keď sú spolu, pozorujú obrazovku. Sociálna interakcia je ochudobnená o veľa neverbálnych prejavov, komunikácia medzi hráčmi navyše často prebieha len skrz klávesnicu, úplne ochudobnená o dôležité indikátory ako je melódia a tónhlasu značiace napríklad iróniou.

To samozrejme neznamená, že by počítačové hry nemali pre deti žiadny prínos - okrem počítačovej gramotnosti sa môžu deti zlepšiť napríklad v cudzomjazyku a sú istotou vo chvíli, keď nie je možné zohnať ďalšieho hráča. "Zabezpečí dobré zamestnanie pre dieťa vo chvíľach, keď sa mu rodičia naozaj nemôžu venovať, alebo keď situácia nie je vhodná na hranie, napríklad v čakárni alebo v aute," dodáva psychológ. Za prínos považuje aj hry na konzolu Nintendo Wii alebo Xbox Kinect, ktoré deti nútia k pohybu, ktorý im chýba viac a viac.